reklama

Čo vidia macedónske oči?

Aj keď Gréci určite budú namietať, navštívil som Macedónsko. Antický národ totiž dodnes nemôže prehltnúť, že v deväťdesiatich rokoch vznikol na jeho severných hraniciach štátik, ktorý si za svoj názov zobral pomenovanie historickej oblasti Macedónie. I keď je to možno čosi podobné ako keby sa naši severný susedia nazývali Veľkou Moravou, budem trochu alibista a zostanem v Macedónsku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Prérie... a bez reklamy

Do Ohridu som prišiel v nedeľu. Doviezol ma tam Vlado, domáci, a keď sa hovorí, že stopári majú šťastie, tak pri Vladovi som ho mal aj za dvoch: za komunizmu robil na juhoslovanskej ambasáde v Prahe a Bratislave, a tak som mohol konečne súvislo slovensko-poľsky pokecať (srbochorvátsko guláša, kde pravo značí rovno, som už začínal mať po krk). Rekordnú 700 kilometrovú vzdialenosť sme prešli za dvadsaťdva hodín vedľajšími ťahmi. Pragmatickosť tohto výberu som pochopil cestou naspať: srbské diaľnice sú totiž také drahé (42 eur za 200 km!), že mimo letnej sezóny sú prázdne ako za vojny. A v lete to ako tak zachraňujú nemecké, rakúske a belgické autá... Áno, tiež mi to vŕtalo v hlave, až som pochopil – tureckí gastarbeiteri idú na prázdniny domov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prespali sme ešte v Srbsku, hranicu Vladovej domoviny sme prekročili až ráno. Keďže Ohrid bol až na juhu krajiny, dočkal som sa prehliadky celého Macedónska, a treba povedať, že keď je niečo prečo sa oplatí navštíviť tento našincovi málo známy štát, tak je to miestna príroda. Málo zalesnené kopce balkánskych pohorí so suchým podnebím, v ktorom prevládajú malé prízemné kríky, trochu pripomínali prérie divokého západu, až som začínal pochybovať, či sa Vinnetou náhodou nenakrúcal práve v miestnych scenériách a nie na Plytvických jazerách. Navyše diaľnica dlho prechádzala len ľudoprázdnym územím, kde chýbal aj taký nám obyčajný náznak civilizácie ako billboardy pri ceste, takže Slovák sa mohol nerušene kochať. Všeobecne, reklamné pútače v Macedónsku majú svoje zlaté časy ešte len pred sebou, čo vypovedá o sile ekonomiky tejto krajiny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

Výlet do minulosti

Keď spomínam macedónsku ekonomiku, tak veľa o nej naznačoval aj výzor jednotlivých miest a dedín, ktorými sme s Vladom prechádzali. Slovák mal pocit, akoby sa vrátil v čase o dobrých pätnásť rokov dozadu do bývalého Československa tesne po páde komunizmu: rozkopané cesty a chodníky, po nich s hrmotom prechádzajúce staré žiguláky, prinajlepšom Dacie parkujúce pred ošarpanými domami. Proste image, akým muselo ohurovať cudzinca aj Československo tých čias. Kým u nás za tú dobu vyrástli milionárske štvrte a stretnúť na ceste klasické žiguli začína byť vzácnosťou, v Macedónsku, a treba povedať, že z objektívnych príčin súvisiacich polohou v blízkosti bojachtivých susedov, akoby zastal čas. Na dedinách ešte stále behajú kone s prívesmi, na námestiach miest sa rúbe drevo a stretnúť pastiera oviec rovno pri ceste sa mi tiež pošťastilo. Zhodou náhod to bol Bulhar, ktorý za totáča pracoval v Prahe a ovládal češtinu, čo mi znovu pripomenulo jedno obľúbené heslo zašlých čias: nech sme, akí sme, aj tak sme všetci jedna veľká socialistická rodina.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

„Šéfino, na kafe“

K rázu postkomunistických krajín južného Balkánu patrí aj jeden menej lichotivý úkaz a tým je korupcia. Aj keď slovenskí politickí opozičníci neprestávajú bombardovať verejnosť výrokmi o katastrofálnom stave v tejto oblasti na Slovensku, podľa medzinárodných rebríčkov sme na nejakom štyridsiatom mieste, čo neznačí len, že tridsať deväť krajín je pred nami, ale aj to, že ďalších vyše sto štátov ja na tom horšie. A Macedónsko, podobne ako Srbsko určite patria medzi tie druhé, dokonca si dovolím tvrdiť, že potrvá roky, kým sa k nám čo i len priblížia. A nehovorím to len z cudzích zdrojov.

Že Vlado nie je práve aktivista Transparency International, som pochopil hneď, keď mi začal dávať rady do života, ako srbskí a macedónski policajti viac menej s úplatkami rátajú v rodinných rozpočtoch. No a netrvalo dlho a predviedol aj zopár praktických ukážok: či už išlo o platenie pokuty srbským policajtom za prekročenie rýchlosti, alebo nepríjemnosti s macedónskymi colníkmi, ktorým sa zjavne nepozdával obsah Vladom dovážaného tovaru, vyriešil to vždy šarmantnou formulkou: „šéfino, na kafe.“ Káva bola zjavne obľúbeným nápojom aj macedónskych diaľničných mýtnikov: Vlado im na ňu miesto mýtneho prispel pri každom prejazde. „Pozri,“ zdôvodňoval, „mýto stojí desať eur, on dostal päť eur na kafe a aj mne zostalo päť eur na kafe. On je spokojný, aj ja som spokojný.“ Či je spokojná aj macedónska vláda, resp. diaľničná spoločnosť, som sa nepýtal. Za dvadsaťdva hodín cesty sme podplácali štyrikrát. Ako vravím, nie sme na tom najhoršie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

Macedónske oči

Samotný Ohrid patrí že vraj medzi najkrajšie macedónske mestá. Aj keď zdroj tejto informácii je viac než subjektívny (Ohrid je Vladovo rodisko), dôveroval som mu a tešil sa. No, žiaľ, ani v propagácii nie je na tom Slovensko najhoršie: tam, kde ukazovala šípka smer k turistickej kancelárii, boli záchody a tak som od spoznávania mesta s že vraj množstvom krásnych kostolov a mešít upustil. Uspokojil som sa aspoň so spoznávaním macedónskych trhov a obchodov, kde ma trošku zaskočili ceny komodít, ktoré boli na slovenskej úrovni.

Inak Ohrid patrí medzi turistické centrá krajiny. Nachádza sa pri jednom z najväčších jazier v krajine, čo, keďže si Macedónsko pri delení Juhoslávie žiadny kus morského pobrežia neuzurpovalo (možno aj preto tu nebola vojna), mnohí domáci využívajú na kúpanie. Nad jazerom sa týči vysoký kopec, na ktorého druhej strane leží podobne veľké jazero: domáci ich preto nazývajú macedónske oči. Kam sa však dívajú som nezistil, no možno to bude do Albánska, do ktorého to z Ohridu ďaleko nebolo (Albánci tvoria aj tretinu obyvateľov tohto mesta).

Celkovo som v Macedónsku dlho nepobudol, no mladý národ, ktorého identitu spochybňujú radikálni Gréci, Bulhari i Srbi mi bol sympatický. Vďačím za to najmä svojmu spolucestovateľovi, ktorý mi bol ten najlepší sprievodca, akého si cestovateľ môže želať. Ak sa teda chcete pokochať panenskou prírodou, kde nestretnete davy turistov, alebo si len tak nostalgicky zaspomínať na minulosť, Macedónsko je pre vás to pravé orechové.

Tomáš Vasilko

Tomáš Vasilko

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som študent, občasný žurnalista, prázdninový umývač riadov a cestovateľ. A popri tom všetkom si brnkám na gitare. Zoznam autorových rubrík:  PoliticnajaMy vo sveteSvet u nasSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu