Zväčša sa potom snaží zmeniť tému, diskutuje chvíľu o svojej krajine. Neskôr, keď vidí, že vy sa z jeho nevedomosti nerozhorčujete (už ste si zvykli, že vaša vlasť nie je žiadny pupok sveta) zvíťazí v ňom zvedavosť, čo to tá Slovakia vlastne je a kde to vôbec leží. Tí sebavedomejší jedinci (často sa nízka vzdelanosť zakrýva práve vysokým sebavedomím) sa vás hneď pýtajú na vojnu v Juhoslávii, poprípade či ste z Prahy, na čo s čo najväčšou úctou vysvetľujete chybujúcemu spoločníkovi, že je na zhruba 300-kilometrovom omyle. Prevezmete iniciatívu a podávate bližšie informácie o svojej vlasti – začínate polohou, spomeniete nedávnu československú minulosť, možno aj súčasnú európsku prítomnosť. Váš spoločník sa tvári zaujato (občas niektorých prekvapí informácia, že vaša vlasť sa nachádza v Európe), čo len dokazuje, že ahá na začiatku v podstate znamenalo Slovak... what? (was, que, keske...). Ďalšia celkom pravidelná otázka znie, čo je na tej Slovakii zaujímavé. Väčšinou prihliadate na krajinu v akej sa práve nachádzate. Ťažko vyzdvihovať výnimočnú krásu slovenskej prírody v Tirolsku a ani tie krivky slovenských žien vám až tak veľmi nechýbajú v Belehrade či v Talline. Všeobecne však upútate západniarov, keď im rozprávate, aké lacné je u vás pivo (v istých krajinách sa ním aj chválite, no určite nie v Čechách), poprípade iná pijatika. Takáto diskusia často prechádza na makroekonomické témy, konkrétne rozprávanie o mzdách (priemerných podľa vlády a priemerných v skutočnosti), dopĺňate aj ceny základných potravín v samoobsluhe (pivo, víno, cigarety a mlieko). Ak sa z vášho zahraničného spoločníka vykľuje politológ - amatér, opisujete mu súčasnú situáciu na slovenskej politickej scéne, v čo najjednoduchšej forme, aby ste ho nevystrašili, a porovnávate ju s tou miestnou. Samozrejme, nezabudnete spomenúť európsku úniu, pri ktorej si určite vypočujete radu, aby sa tá vaša Slovakia, s tým eurom veľmi neponáhľala, lebo s eurom príde drahota.
Špecificky sa diskusia vyvíja, keď so svojím spoločníkom sedíte pri fľaške vína (alebo inej omamnej látky). Pri každom cinknutí pohárov ho učíte slovenské Na zdravie, po piatom pokuse si to už pamätá, na oplátku vás on zrejme naučí to svoje. Každopádne, pravdepodobnosť, že si to obaja do druhého rána zapamätáte, sa každým pohárom limitne blíži nule. Naopak, čím viac alkoholu máte v krvi, tým viac slovenských slovíčok ho začínate učiť (v momentálnom stave ho to vôbec neobťažuje). Základné zdvorilostné frázy (ďakujem, dobrý deň) striedajú praktické veci (nadávky a pozvania do postele), neskôr si trúfate aj na jazykolamy (strč prst skrz krk), ktoré sú pre vašich spoločníkov najzábavnejšie. Po čase vytiahnete na koštovku fľašu nejakého tvrdého slovenského alkoholu, najlepšie domáceho, čo západniari okomentujú ako dobré na zimu a tiež, že ich víno pri tom chutí ako džús. Prídavok poväčšine nežiadajú, dá im zabrať, aby vypili aj jeden štamprlík. Ak ste sa ocitli na oslave narodenín, spievate oslávencovi slovanské živijó, ktorého originálna melódia určite všetkých zaujme. A keď ste už v kurze, rozprávate o slovenských vianočných a veľkonočných zvykoch, a opakovane zdôrazňujete, že na Vianoce slovenskí otcovia fakt zabíjajú rybu. Táto informácia v niektorých krajinách príde ako najzábavnejší vrchol večera.
Keď opúšťate svojho zahraničného spoločníka, ste si istý, že pri slove Slovakia už žiadne ahá z jeho úst nezaznie. Ťažko si zapamätá na zdravie alebo ďakujem, no zapamätá si vás a bude vedieť, že žiadna vojna u vás dobrých 60 rokov nebola a možno aj tá ryba mu ostane v hlave. A aj keď stále nebude pre neho Slovakia pupok sveta, tak aspoň nejaká tá malá peha v strednej Európe... možno...